Asi pred 3 rokmi som v práci zazrel mladú ženu, do ktorej som sa zamiloval. Ona s niekým chodila, tak som nič neskúšal, potom sa mi zdalo aj keď mala po čase ďalších dvoch partnerov že sa jej asi nelibím, medzi tým cca tak pred 2 rokmi sme začali byť veľmi dobrými priateľmi a pred 2 mesiacmi sme si povedali, že naše priateľstvo dosiahlo stav spriaznených duši. Hovorili sme si posledný rok úplne všetko, ako o svojich partneroch, tak celkovo naše túžby a názory. Vždy sme si navzájom pomáhali a boli tu jeden pre druhého. A asi pred 2 týždňami keď sme sa bavili o tom ako nás naši partneri štvú ( ja dievča čo si ma neväzila, ona chalan čo bol náplasť ktorá sa pretiahla na rok a pol a odmietla mu v lete žiadosť o ruku a začala sa báť, že sa blíži ďalší) som povedal :

To si nezaslúžime k sebe normálnych ľudí? Ona mi na to povedala do očí: a prečo nie ja? Srdce mi začalo tĺcť ako keď som ju videl prvýkrát, na druhý deň zhodou náhod a bez predošlého dôvodu, mi tá s ktorou som práve bol napísala: Má to cenu? Zaujímavá zhoda náhod som si povedal a skončil som to s ňou. Ona sa rozišla so svojím priateľom ale to chcela urobiť už nejaký čas, ja som jej s tým pomohol trochu. Začali sme sa bozkávať a chodiť spolu von, ona mi uprimne povedala že ma miluje čím ďalej viac a že som ešte len druhý človek ktorému to povedala ako prvá, potom aj niečo bolo telesného.

O tomto víkende sme boli spolu z piatku na sobotu, bolo to veľmi krásne potom bol plán ísť v sobotu k nej pretože si mal bejvalej odviesť ďalšie veci. Ťahal za citové nitky, čo mu nezazlivám, robil by to každý, ako odišiel tak sme sa videli a ona mi povedala všetko čo rozprával a povedala mi že nie je z kameňa a že s tým človekom strávila nejaký čas tak nech sa nedivím, že teraz bude dosť rozhodená a asi iná, že potrebuje oporu a nech netlačím. Odvtedy písala úplne inak dosť odťažite, bez pekného oslovovania. A keď som včera zavolal tak povedala že teraz potrebuje späť kamaráta ako predtým.